Výstava: Jana Hojstričová, Palo Macho, Svätopluk Mikyta – Tieň je kresba
Miesto: Galéria NOVA, Baštová 2, Bratislava
Trvanie výstavy: 11. december 2023 – 3. február 2023
Otvorenie výstavy: 11. december o 18:00 hod.
Kurátorka výstavy: Naďa Kančevová
Palo Macho, Svätopluk Mikyta a Jana Hojstričová. (Nielen) umelecký sklár, (nielen) grafik a (nielen) fotografka. Sklo, grafika a fotografia – tri rôzne médiá, jedna malá výstava. Téma výstavy je prostá – kresba. Formotvorným prvkom prezentovaných kresieb je svetlo. A tieň.
Michael Baxandall v knihe Stíny a světlo uvažuje o tieňoch ako o medzerách či akýchsi „dierach v svetle“, ktoré síce vidíme, ale ich skutočná úloha v našom vnímaní sveta je vlastne záhadná.1 Palo Macho nadväzuje na Baxandalove úvahy a poznamenáva: „Ak sú tiene diery v svetle, potom aj kresby sa stávajú tieňom a my chodíme po týchto kresbách.“2 Skúšam pokračovať v línii Machových asociácii:
Tiene sú kresby
svetlo je pero
zem a steny sú papier
Ponúka nám to rôzne roviny výkladu. V doslovnom význame sú kresby-tiene všade okolo nás. Vrhajú ich rôzne objekty na rôzne povrchy a my sa po týchto kresbách prechádzame – stávame sa ich súčasťou. Takéto kresby sú efemérne a premenlivé – sú závislé na svetle, ktoré ich vytvára a mení. Kresby ako tiene však môžu byť aj metaforou reality v ktorej sa pohybujeme a ktorá je komplexná a nejasná. Hoci ju nikdy nemôžeme plne pochopiť, zaujíma nás a vyzýva. Kresby-tiene sú teda závislé aj našom vnímaní reality a na našej obrazotvornosti.
Vzťah Pala Macha a Svätopluka Mikytu ku kresbe je bytostný a experimentálny. Kým pre Mikytu sa kresba postupne stala akýmsi neverbálnym jazykom, plným symbolov, metafor, ale aj špecifického „mikytovského“ humoru a irónie, Machove kresby/maľby (na skle či v skle) sú skôr spôsobom vytvárania si vlastného umeleckého priestoru, založeného na interakcii medzi sklenou hmotou, svetlom a divákom. Séria kresieb/malieb na skle, prezentovaná na aktuálnej výstave v NOVE, je výsledkom dávnejšej spolupráce oboch autorov (2013). Išlo o špecifický dialóg, kedy Mikyta vstupoval do Machovej maľby kresbou a naopak Macho reagoval na Mikytovu kresbu. Výsledkom sú v gestách úsporné, zdanlivo možno až strohé diela, ktoré však pôsobením svetla ožívajú. Svoju úlohu pritom zohráva aj podkladový materiál – sklená platňa. Čisté biele línie vystupujúce z tmavého monochromatického podkladu sa presvetlením prenášajú sa na iný povrch a vytvárajú tieňohry. Tiene sa stávajú kresbou.
Na aktuálnej výstave projekcia (po desiatich rokoch) pokračuje. Do dialógu vstupuje fotografka. Jej veľkoformátový záber na transparentnom materiáli, zachytáva kresbovú tieňohru Macha a Mikytu a zároveň ju sám projektuje do priestoru galérie. Vzniká tak nová situácia, odohrávajúca sa mimo sklenej predlohy i mimo samotnej fotografie, ktorá túto predlohu zachytáva. Ani táto situácia však nie je statická. Môže sa meniť podľa sklonu tabule, podľa sily a intenzity svetla… Je to prebiehajúci experiment, ktorý vytvára nekonečné možnosti a variácie.
Realizované v rámci cyklu komorných výstav Myslieť kresbou.
1 BAXANDALL, Michael: Stíny a světlo. Umění a vizuální zkušenost. Brno: Barrister & Principal, 2003, s. 9-11.
2 V telefonickom rozhovore z dňa 6. 12. 2023.