Výstava Lukáša Mjartana v Galérii NOVA

Sklo v priestore - Priestor v skle

O výstave

Lukáš Mjartan sa narodil roku 1975 v Bratislave. Strednú školu umeleckopriemyselnú ukončil roku 1994 v odbore keramika. V rokoch 1994-99 pokračoval v štúdiu na VŠVU v Bratislave, semester strávil na AVU v Krakove a ďalší semester na Univerzite v Sunderlande v Anglicku, /priemyselný dizajn, sklo, sklo v architektúre/. Roku 2004 strávil pracovný pobyt na Univerzite v Sunderlande v oddelení skla, skla v architektúre a keramiky.

Od roku 1997 sa zúčastňuje na skupinových výstavách skla a dizajnu doma i v zahraničí /Poľsko, Francúzsko, Anglicko/.

Lukáš Mjartan patrí k najmladšej umeleckej sklárskej generácii, ktorá sa snaží rozšíriť  možnosti  práce s týmto náročným materiálom. Pred sklom ako hmotou treba mať v prvom rade rešpekt, treba poznať jeho materiálové kvality a technologické procesy spracovania viac, než pri iných materiáloch. Len pri takom prístupe možno sklo „ovládať“ a spracovať ho podľa vlastných umeleckých predstáv. Lukáš Mjartan od začiatku inklinuje k soche a objektu. Naznačil to už počas štúdií jeho záujem o keramiku. Preto je preňho celkom prirodzené, že sklo poníma ako sochársky materiál.

Aby mohol dosiahnuť v sklenej plastike svoje priestorové predstavy, teda aby mohol vytvoriť sklenú sochu,  musel prejsť niekoľkoročnou cestou získavania technologických skúseností. Skúseností potrebných pre konkrétne realizácie na to, aby sa zo sklenej hmoty zrodila plastika. Plastika v pravom slova zmysle tohto výrazu – vytvarovaná rukami z poddajného materiálu /sadrový kompozit/ a odliata do formy. Obdobný proces ako pri bronzovej plastike.

Podmienky na takúto prácu sú veľmi náročné a má ich u nás málokto. Kým v Čechách sa odlieva už od šesťdesiatych rokov, u nás začali intenzívnejšie s odlievanými plastikami Zora a Štepán Palovci v deväťdesiatych rokoch. Lukáš Mjartan presadzuje vo svojej tvorbe práve tento technologický prístup najmä z priestorových dôvodov. Kým optická brúsená plastika otvára vnútorné virtuálne priestory, odlievaná pracuje viac s konkrétnym priestorom. A o tento problém ide aj v Mjartanovej tvorbe .

 

Jeho predstavy o tom, čo má plastika prezentovať, či obsiahnuť, sú veľmi presné. Mjartan disponuje architektonickým priestorovým cítením a preto sa aj vo svojich sklených objektoch usiluje hlavne o prienik priestoru a sklenej hmoty – o ich jednotu. Častokrát býva hybným  elementom u sklených objektov svetlo. V prácach L. Mjartana je svetlo tiež potrebné, ale ako podporný prvok zdôraznenia priestorovosti objektu, jeho meniacich sa priestorových súvislostí. Preto aj objekty konštruuje  v geometrických „architektonických“ formách. Kompozitné sklo odlieva do formy, ktorej kompozícia člení sklo prienikmi a prieduchmi do vrstiev. Predný segment plastiky je opracovaný na vysoký lesk a tvorí vizuálne štruktúry,  zadný segment rozohráva priestorovú skladbu geometrických tvarov. Základné formy s ktorými pracuje sú kruh, štvoruholník a vertikála. Ich kompozície tvoria jednoduché geometrické rastre a obrazce niekedy hieroglyfického charakteru. Pôsobia robustným monumentálnym dojmom. Väčšinou síce majú komorné rozmery, ale uniesli by aj veľkorozmerné spracovanie určené do architektonických interiérov.

Eva Trojanová

 

Galéria NOVA – 13. február – 31. marec

Kategória
2006