Barbora Jamrichová – Možnosti objektu
28. máj – 26. jún 2018
Galéria NOVA
Barbora Jamrichová (1990) vyštudovala Teóriu interaktívnych médií na Fakulte umění Masarykovej univerzity v Brne. 2012 ‒2018 šutdovala v ateliéri S + M + L _XL Kov a šperk pod vedením prof. Karola Weisslechnera. Spolu s ateliérom sa zúčastnila niekoľkých workshopov, sympózii a skupinových výstav. Má za sebou dva študijné pobyty na Hochshule v Dusseldorfe (department of Applied Art and Design, prof. Herman Hermsen) a na Hochschule v Trieri (campus Idar-Oberstein, Gemstone and Jewellery design, prof. Theo Smeets).
Aktuálna prezentácia Možnosti objektuv Galérii NOVA je autorkinou prvou samostatnou výstavou, ktorá, je výsledkom pomerne konzekventného uvažovania nad formálnymi a významovými kontextami predmetu vlastného štúdia ‒ šperku ako objektu v intenciách zamerania ateliéru.
Dokonalo technicky prepracované drevené a kamenné objekty, ktoré tu prezentujeme, sa môžu ale aj nemusia stať šperkom. Autorka stavia na dialógu s nimi ‒akoby v samotných objektoch nachádzala svojho protihráča. Uvažuje nad tým čo podmieňuje rozličné vzťahy medzi nami ako vnímateľmi a objektmi, ktoré nás obklopujú a čo spôsobuje, že nás vôbec určité vizuálne objekty priťahujú. Pýta sa: „Aké sú možnosti týchto objektov? Sú to možnosti, ktoré im dávame my alebo také, ktoré si volia samy? Alebo je možné, že určujú ony možnosti nám, ľuďom?“
Táto línia autorkinho uvažovania nás privádza k otázke našej schopnosti „dívania sa“. Téma videnia objektu (vizuálneho objektu), tak ako každé videnie samo o sebe je nevyčerpateľná. Hoci väčšina z nás berie videnie ako samozrejmosť, Barbora Jamrichová sa vo svojej práci snaží poukázať na to, že ide o mnohovrstevnatý proces.
Výstava, ako celok, je zároveň reakciou na konkrétne miesto. Ide tu o svojho druhu „site specific“ inštaláciu, založenú na akejsi „hre“ s rôznymu objektmi v priestore, kde autorka v podstate tematizuje nielen otázku možností samotného objektu a jeho vnímania, ale aj jeho neuchopiteľnosti. Akoby cieľom príbehu, ktorý nám vo svojej absolventskej práci rozpráva, bola skutočnosť, že pri každom pozorovaní nám niečo uniká, že zakaždým sa ocitáme na hranici skutočnosti a ilúzie.Práve tento moment vnímam ako najzaujímavejšiu črtu tejto výstavy(a tvorby Barbory Jamrichovej všeobecne). Jej objekty a spôsob ako s nimi pracuje majú v sebe určitú nedopovedanosť ‒tajomstvo, ktoré pred nami divákmi i autorkou samotnou ostáva skryté.