Výstava:                  OTIS LAUBERT: V CHLADNIČKE JE DOBRE, SKLO JE CHLADNÉ
Miesto:                     Galéria NOVA, Baštová 2, Bratislava
Trvanie výstavy:     11. august – 24. september 2020
Otvorenie výstavy: 10. august 2020 o 18:00 hod.
Kurátorka výstavy: Naďa Kančevová

Kresliar, kolážista, hľadač a recyklátor, príležitostný básnik, pseudoscenárista a ako ukazuje aktuálna výstava v Galérii NOVA sem-tam aj „umelecký sklár“.

Dnes už kanonizovaný selfmademan Otis Laubert (1946, Valaská) je univerzálny, neustále prekvapujúci, situačne reagujúci umelec – človek mimoriadne citlivý k pominuteľnosti vecí, ktoré vyhadzujeme a ktoré on sám zvykne označovať skôr zabudnutými. Materiál pre jeho povestný depozitár (ateliér, „múzeum“ i dielo samo osebe) mu poskytla najmä ulica, čiastočne blšie trhy a priatelia. Hoci v rozširovaní depozitáru dnes pokračuje už iba sporadicky, nevyčísliteľné množstvo najrôznejších predmetov, ktoré tu od šesťdesiatych rokov uplynulého storočia zhromaždil, stále čaká na to, aby im v pravej chvíli prisúdil nový význam. O aký depozitár tu však ide? Kým v muzeálnom kontexte je depozitár tradične vnímaný ako akási „čierna skrinka“ – priestor pohlcujúci a umŕtvujúci nazbierané artefakty, ten Laubertov je o potencii, energii a o tvorivých možnostiach. Práca s nájdenou realitou – s jej privlastňovaním, posúvaním či odkláňaním sa mu stala v istom zmysle osudnou. Hoci sám zvykne argumentovať, že zbieranie tvorí iba nepatrnú časť toho, čím sa v živote zaoberá, koláže a asambláže z nájdených predmetov sú naďalej najznámejšou a nazdávam sa, že aj najcharakteristickejšou polohou Otisa Lauberta. Dôkazom, koniec-koncov, je aj aktuálna výstava.

Zjednocujúcim prvkom všetkých vystavených prác sa tentokrát stal samotný materiál – sklo. Nejde tu o ucelený, priebežne utváraný súbor sklených artefaktov, aký by sme v priestore galérie, ktorá sa v posledných rokoch profilovala ako „sklárska“, očakávali. Laubert je humorista a mystifikátor. Jeho vzťah k veciam i materiálom, s ktorými pracuje je úplne otvorený a slobodný. Sklo, tradične vnímané ako pomerne exkluzívny sochársky materiál (i drahý predajný artikel), má preňho rovnakú výrazovú hodnotu ako umelá hmota. A práve jeho odťažitejší prístup a nadhľad pomáhajú odhaľovať nové polohy skla, jeho skryté väzby a možné významy. Vzhľadom na priestorové možnosti galérie sú prezentované práce iba extraktom Laubertovej tvorby, kde sa tohto materiálu nejakým spôsobom dotkol. Výstava kombinuje veci staršieho dáta s nápadmi z denníkov, ktoré majú pre poznanie Laubetovej tvorby minimálne rovnaký význam ako depozitár. Ku každému objektu pristupuje iným spôsobom, nachádza iné súvislosti a iné riešenie. Vždy však ide o nálezy – nepotrebné, zabudnuté či inak diskvalifikované každodennosti, ktoré tu slúžia ako východisko na rozohratie „náhodných stretnutí“, sú oživované ďalšími predmetmi, drobným zásahom alebo významovým posunom. Či už je to sklo v podobe zrkadla, v ktorom plastové zvieratká „stratili hlavu“, použité liekovky zmenené na zaváraniny z „kuchyne pani Morandiovej“ alebo stará televízna obrazovka a jej „jablonecký regionálny program“. Pôsobivosť týchto prác nespočíva v závažných významoch, naopak tkvie v hravosti s akou Laubert znovuobjavuje obyčajné veci. K ich aktualizácii dochádza cez perspektívu výtvarníka: Laubertov život je s umením bezvýhradne spojený, deje sa vlastne jeho prostredníctvom. Azda by sa dal charakterizovať aj ako hra na nové významy. Hra, ktorou nabáda aj nás divákov, aby sme rehabilitovali svoju detskú predstavivosť a imaginatívne magické vnímanie. O tom, zdá sa, hovorí aj typicky Otisovský inotaj v názve tejto výstavy: V chladničke je dobre, sklo je chladné. Na zdravie priatelia!

                                                                                Naďa Kančevová (kurátorka Galérie NOVA)

Exhibition:                          OTIS LAUBERT: IT’S FINE IN THE FRIDGE, THE GLASS IS COOL

Location:                            Galéria NOVA, Baštová 2, Bratislava

Exhibition duration:          11 August – 24 September 2020

Opening:                             10 August 2020 at 18:00

Exhibition curator:            Naďa Kančevová

Drafter, collage artist, hunter and recycler, occasional poet, pseudo-screenwriter and, as the current exhibition at NOVA Gallery shows, sometimes a “glass artist”.

A “self-made man” who has taken his place in the canon, Otis Laubert (1946, Valaská) is a universal artist who continually surprises as he responds to changing circumstances – a person of extraordinary sensitivity to the transience of the things we throw away, which he himself prefers to call forgotten objects. He obtains material for his legendary depository (simultaneously a studio, “museum” and work in its own right) mainly from the street and to some extent from flea markets and his friends. Although he now makes only sporadic additions to his depository, innumerable items of the most diverse sorts that has collected since the 1960s, are still waiting for the magical moment when they acquire a new significance. Let us take a closer look at this depository. While museum theory typically treats the depository as a sort of “black box” where collected artefacts are absorbed and neutralised, Laubert’s depository pulses with potential, energy and creative possibilities.  Working with found objects – appropriating, repositioning and repurposing them – has become a part of his destiny. Although he argues that collecting is only a tiny part of his life’s work, collages and assemblages of found objects are the best known and, I believe, most representative, of Otis Laubert’s works. In fact, the present exhibition is evidence of this.

Glass is the unifying theme of this exhibition. However, it is not the sort of carefully curated collection of glass artefacts built up over time that our (in a past) glass-oriented gallery usually specialises in. Laubert is a joker and a fabulist. He maintains a free and open relationship with the objects and materials he works with. He sees the same expressive value in glass, traditionally regarded as relatively exclusive material for sculpture (and an expensive item to purchase), as in plastic. This more abstract approach and perspective helps to open new dimensions for glass with hidden correspondences and novel meanings.  The space available in the gallery means that only a fraction of Laubert’s work engaging with glass can be shown. The exhibition combines older items with ideas from Laubert’s journals, which are just as important as the depository for the understanding of his work. He treats every object in a different way, detecting different contexts and different solutions. At the heart of his approach, however, there is always the idea of discovery: a “chance encounter” whereby an ordinary item that has been made redundant, forgotten or otherwise discarded is brought back to a life by combination with other objects, small modifications, or a shift of meaning. Glass may feature as a mirror in which a plastic animal has “lost its head”, used medicine bottles transformed into pickling jars in “Mrs Morandi’s Kitchen” or an old television screen showing the “Jablonec regional programme”. These works are not designed to communicate serious concepts but function as part of Laubert’s programme to give ordinary things new life through play. It is a matter of the artist’s perspective: Laubert’s life and art are linked and the latter is produced through the former. Another way to look at it is as a game of hunting for new meanings. Viewers are invited to join the hunt, rekindle their imagination and revive the creative, magical way of seeing that they had as children. It can also be seen in the way Otis typically plays with words in the exhibition title: It’s fine in the fridge, the glass is cool. Cheers!

Naďa Kančevová (curator, Gallery NOVA)