Tamara Klimová pochádzala z Ostravy, kde sa narodila roku 1922 a zomrela v Bratislave roku 2003. V rokoch 1940-44 študovala na Škole umeleckých remesiel v Brne. V rokoch 1945-51 pokračovala na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe u prof. J. Baucha a E. Fillu. Od roku 1967 bola členkou Klubu konkretistov, ktorý bol po trojročnej činnosti zrušený. Venovala sa tvorbe konštruktivistických objektov, maľbe a grafike.
Tamara Klimová sa už od polovice šesťdesiatych rokov zaradila medzi umelcov – konkretistov, ktorí boli opakom expresívnej a lyrickej abstrakcie a vyznávali geometrické a konštruktívne princípy tvorby. Charakter obrazovej plochy redukovala na základný vzťah línií a plôch, ktoré vymedzovali priestor. Okrem plošných diel tvorila aj plastické objekty.
Už vtedy používala umelé hmoty a reflexné fólie, z ktorých tvorila obrazové štruktúry horizontálnymi a vertikálnymi prepletanými lamelami. Tento spôsob tvorby rozvíjala niekoľko desaťročí a dokázala nachádzať nové varianty primárnych štruktúrnych systémov. Jedným z nich bola aj perforácia základnej plochy v podobe štvorcov, ktoré podkladala reflexnými fóliami. Klimová týmto spôsobom riešila problém tzv. „pasívneho pohybu“. Reflexný odraz svetla vytváral kineticko-svetelné efekty.
K základným lineárnym modulom pripojila farbu ako výrazový element. Používala najmä základnú farebnú škálu – bielu, modrú, červenú, žltú a čiernu a odtiene hnedej. Problém primárnych štruktúr riešila v čistých plochách, často v grafických sériách na princípe variácií základného modulu, alebo v plastických materiálových reliéfoch. Vedľa toho vznikali aj objekty, z novších prác napr. kubusy, zostavené z viacerých plošných štruktúr do jedného priestorového objektu. Repetitívny systém základného modulu, ktorý Tamara Klimová používala, línie, pásy, štvorce a obdĺžniky, vychádza z nekonečnej možnosti jeho opakovania. Tvorí tak otvorený systém, ktorý presahuje konvenčné významové hranice obrazu.
Výstava v Galérii NOVA predstavila práce Tamary Klimovej z posledného tvorivého desaťročia. Výstava trvala od 30. mája do 25. júna 2005.