Vladimír Kompánek patri do generácie umelcov tzv. Skupiny Mikuláša Galandu. Narodil sa v 1927 v Rajci, v rokoch 1948-54 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v sochárskom ateliéri u prof. J. Kostku. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov povojnového sochárstva na Slovensku. Koncom 50. rokov napomohol k prelomeniu bariér socialistického realizmu a nadviazal na umelecké tradície moderny.
Prelomovým rokom bol pre neho 1957 kedy spolu s ďalšími umelcami založili zoskupenie – Skupinu Mikuláša Galandu. V 1967 získal vo Viedni Herderovu cenu.
Vladimír Kompánek sa venuje komornému i exteriérovému sochárstvu. maľbe a kresbe. V úvode svojej tvorby sa venoval práci s odlievaním sôch, ale čoskoro sa jeho ťažiskovým materiálom stalo drevo. Postupne pridáva farbu a polychromuje alebo pomaľuváva svoje sochy. V plastike a kresbe hľadal znakový archetypálny tvar, v ktorom sa koncentrovala tradícia abstrahovaného výtvarného myslenia a domáce kultúrne zdroje. V odhmotňovaní sochárskej formy dospel čoskoro ku kaligrafickej znakovosti, vychádzajúc z čistého grafického záznamu. Jeho plastiky boli dvojpohľadovými vysokými reliéfmi, ktoré sa obracali priamo k divákovi.
Pri práci s drevom umelca neustálne inšpiruje figúra, ktorú redukuje do znakovej siluety s totemickými symbolickými vertikálami.
Osobitou súčasťou Kompánkovej tvorby, ktorá je aj vo väčšej miere zastúpená na výstave v Galérii NOVA je maľba. Začal sa jej venovať hlavne vo svojom “normalizačnom” období, kedy jeho tvorba nebola verejne akceptovaná. Výtvarne do nej premietol skúsenosti z kresby a plastiky, ale novým fenoménom sa stala farba. Prevládali motívy zo slovenskej krajiny a zo slovenského vidieka. Typickými sa stali témy fašiangových masiek a sprievodov, v ktorých využil podnety ľudových tradícií.
Výstava potrvá do 11. júna.